Kristína Lukašíková (GBAS 2010-2015) učí od šk. roka 2020/2021 na GBASe biológiu. Podarilo sa jej nevídané – získala ocenenie Sučany Alumni Staff Award hneď po prvom roku jej učiteľského pôsobenia v škole. Aké to je pre absolventku učiť na GBASe a aké tipy a triky používa pri výučbe – o tom a mnohom ďalšom prezradí v našom rozhovore.
O žiackych časoch
Aká si bola žiačka na GBASe? Zmenil Ťa nejak GBAS oproti tomu, aká si tam prišla do 1. ročníka zo základnej školy?
Myslím si, že každý žiak na GBASe dospieva, a ani ja som nebola výnimkou. Spoznala som nových ľudí z celého Slovenska, ktorí mi vniesli do života nové zážitky a pohľad na svet. Myslím, že ako žiak som bola celkom aktívna. Bola som súčasťou rôznych krúžkov, zapájala som sa do rôznych aktivít či súťaží, a to sa so mnou tiahne až do dnes. A všetky tieto skutočnosti ma formovali.
Čomu si sa na GBASe venovala okrem samotnej školy? Ako si na tie roky spomínaš?
Na GBASe som toho skúsila viac – bola som volejbalistkou, šéfredaktorkou Potpourri, písala som do Karisu, organizovala som so spolužiakmi rôzne podujatia. Boli to veľmi dobré roky, pričom bol každý niečím výnimočný. Napríklad sme mali plavecký kurz v prvom ročníku či Open days in UK. Lyžiarsky a venček v druhom, spoznávanie univerzít v UK v treťom. A posledné ročníky boli zaujímavé maturitami a samozrejme nezabudnuteľnou stužkovou, ktorú mávame, netradične, celý ročník spolu.
Ako na Teba GBASáci a GBASácka komunita pôsobila počas Tvojich žiackych časov a ako teraz? Je to stále podobná skupina ľudí? V čom sú podľa Teba dnešní GBASáci iní ako tí za Tvojich čias? A v čom sú úplne rovnakí?
Za mojich čias sa mi GBASáci zdali ako veľmi zomknutá skupina ľudí a bolo jedno či bol človek absolvent alebo stále žiak. To sa mi na škole vždy veľmi páčilo a čerpám z toho dodnes. Skoro všade vo svete, kam idem, je niekto z „našich“. Za ten rok, čo som naspäť, sa mi to zdá veľmi podobné, žiaci sú veľmi otvorení novým nápadom, navzájom si pomáhajú a vedia sa o seba postarať.
Dnešní GBASáci sa mi však zdajú o čosi priebojnejší a náruživejší vydobyť si svoje miesto – aj mimo Sučian.
Kam smerovali Tvoje kroky po skončení GBASu a prečo?
Po skončení GBASu som študovala učiteľstvo na UKF v Nitre, napriek tomu, že veľmi dlhú dobu som chcela byť chirurgičkou, skoro celú strednú. Veď aj preto som si do štvrtáku a piataku vybrala kombináciu bio-che-fyz. No niekedy v piataku som si uvedomila, že to nebude život pre mňa a išla som úplne inou cestou.
Popri štúdiu som si vytvorila vzťah k cestovaniu. Navštívila som viaceré krajiny, napríklad Taiwan, Malajziu, Thajsko, Poľsko a USA, kde som tri letá pracovala vrámci programu Work&Travel.
O učiteľstve
Chcela si byť učiteľkou? Resp. odkedy si mala tento cieľ? Ako k tomu došlo?
Už ako malá som sa s kamoškou hrávala na školu – raz som jej ako učiteľka dávala diktát ja a inokedy mi ona ako učiteľka dávala počítať príklady. Predpokladám, že to začalo už tam. Samozrejme som postupom času mala aj iné sny – buď som chcela byť doktorkou alebo prezidentkou. Keďže k politike som si vzťah nevytvorila, na hrad sa moc nehrniem. No a ako som už spomínala, niekedy na konci GBASu ma opustil aj sen stať sa chirurgičkou. A neľutujem to – učenie ma veľmi baví a som nadmieru spokojná.
Ako si sa dostala učiť na GBAS? Mala si aj iné možnosti alebo ponuky? Je toto Tvoja prvá práca po skončení VŠ? A prečo práve GBAS?
V Nitre je v piatom ročníku povinná prax ako na ZŠ, tak aj na SŠ. Keďže som nemala okrem písania diplomovky a praxe žiadne iné školské povinnosti, zbalila som si internátne kufre a išla domov na prax do prostredia a hlavne k učiteľom, ktorých poznám a viem o nich, že mi práca s nimi niečo dá. Praxovala som u Mgr. Hamšíkovej a čiastočne aj u PaedDr. Stankovianskej. Najviac hodín som mala u vtedajších druhákov, ktorých som minulý rok učila biológiu a ťahám to s nimi doteraz. Musím sa priznať, že som viac ako rada. Po praxi ma oslovili s ponukou práce. And the rest is history.
Niektoré naše absolventky a absolventi išli po skončení univerzity učiť na 2 roky do programu Teach for Slovakia. Rozmýšľala si aj o tejto možnosti?
Všetci, čo sú zapojení do tohto programu, majú môj veľký obdiv, no ja som o tom nerozmýšľala. Už keď som nastupovala na VŠ, bolo mojím snom vrátiť sa na GBAS. A som tu.
Už máme na GBASe rodičov, ktorí predtým na GBAS chodili ako žiaci. Teraz už máme po Dušanovi Kolcúnovi aj viacerých učiteľov, ktorí majú aj žiacku skúsenosť. Aké to bolo vrátiť sa na GBAS ako učiteľka? V čom je to iné? Ako Ti táto skúsenosť pomáha pri výučbe?
To je pravda, momentálne nás tam je z absolventských radov až 5 učiteľov, ak sa nemýlim. Myslím si že byť učiteľom absolventom je veľká výhoda – človek pozná prostredie, chod školy, no aj kolegov. Taktiež je nápomocné, že človek vie, aké to je byť GBASákom, a tak sa do nich vo veľa situáciách vie aj vžiť a pomôcť im.
Patríš medzi vekovo mladšie absolventky, takže väčšina učiteľského zboru Ti je asi dobre známa. Ako na Teba zareagovali, resp. ako Ťa prijali medzi seba?
To je pravda, väčšinu zboru som poznala pretože ma učili. Prijali ma veľmi dobre, myslím tým, že boli veľmi priateľskí, otvorení a nápomocní. Atmosféra u nás v kabinete je vždy skvelá, veľa sa nasmejeme, občas sa navzájom potešíme nejakým koláčikom. All in all, couln´t be happier in my office.
Ktoré predmety učíš a ako sa Ti učia?
Učím biológiu. Minulý rok som učila len prvákov a tretiakov, tento rok som k tomu pribrala aj štvrtákov. Musím sa priznať, zo začiatku som veľmi chcela učiť angličtinu, lebo po výške som si na biológiu netrúfala…. možno preto, že z GBASu si ju pamätám ako predmet na veľmi dobrej úrovni. No čo čert nechcel, dali mi biológiu. Som za to veľmi vďačná. Po roku učenia sa už cítim komfortnejšie. Pomohlo mi v tom či už preberané učivo ale aj žiaci, ktorých som učila… sú moje zlatíčka doteraz.
Z nominácií, ktoré Ti prišli vidno, že dokážeš zaujať aj žiakov, ktorých doteraz biológia až tak nebavila. Ako to robíš? Prezraď, resp. poraď nejaké tipy a triky.
Toto ma nesmierne teší a pokladám to za jeden z naj úspechov za prvý rok. Odpoveď na otázku, ako to robím, by ste asi mali hľadať u žiakov a spýtať sa ich čo ich na biológiu „namotalo“.
Možno je to tým, že sa na hodinách snažím vtipkovať (nie vždy to vyjde ale snaha tam snáď je). Keď mám pripravenú prezentáciu mám v nej pripojené mnohé obrázky. Keď sa dá tak čo najviac zapájam žiakov do vyučovania. Tiež mi záleží na tom, aby sa teoretické učivo čo najviac prepojilo s praxou. A myslím, že žiaci ocenia keď učiteľa ten jeho/jej predmet baví.
Ako si sa vysporiadala s obmedzeniami výučby počas COVID-19 pandémie? Ako to podľa Teba vo všeobecnosti zvládli GBASáci?
Minule sme sa s kolegami zamýšľali nad tým aký bol tento rok celkovo no aj aký bol tento rok pre nás „nových“. Prvý a aj posledný mesiac sme si užili fyzicky v škole a medzitým sme učili dištančne.
Pre mňa osobne to nebolo také hrozné. Ten prvý mesiac som stihla žiakov ako-tak spoznať (teda aspoň som si zapamätala ich mená) a potom sme učili online. Chvíľku trvalo kým som si našla nejaký systém, ale potom sme normálne pokračovali ďalej. Myslím si, že učenie online malo aj výhody. Aspoň sa prípadná tréma na kamere stratila a ak som niečo nevedela, hneď sme si to buď ja alebo žiaci dohľadali.
GBASáci sa s dištančnou výučbou popasovali dobre. Taktiež som veľmi rada, že sa veľa žiakov zapojilo do výziev, ktoré sme na škole mali minulý školský rok, a tak sa postarali o spestrenie častokrát všedných online dní.
Čo je pre Teba najväčšia výzva pri učení, resp. pre Teba ako učiteľku?
Čím začať? Tých výziev je viac. Dávať do učenia vždy čo najviac. Vysvetliť učivo tak, aby mu každý porozumel. Prepojiť učivo s každodenným životom. Za náročnú výzvu považujem aj individuálny prístup k žiakom. Lebo, a to mi verte, pri 40 – 45 minútach a 25 žiakoch v triede sa to v niektoré dni nedá zvládnuť.
Čo Ťa najviac teší, resp. z čoho máš najväčšiu radosť pri učení a celkovom pedagogickom procese?
Popravde sa veľmi teším z toho, že má až tak veľa žiakov biológiu v obľube. Toto je to pravé ocenenie. No taktiež sa teším aj z toho, že sa žiaci zapájajú do rôznych školských či mimoškolských aktivít a zapájajú do toho aj mňa a ostatných kolegov.
Plánuješ na GBASe ostať dlhodobo, resp. sa venovať učiteľskej kariére aj naďalej alebo máš ešte iné plány?
Tento rok som prvýkrát triednou, a to prvákom, takže momentálny plán je ostať na GBASe a učiť, lebo, ako som spomínala, veľmi ma to baví. No a čo bude potom, tak to uvidíme.
Chceš ešte niečo na záver rozhovoru odkázať čitateľom a GBAS komunite?
Ešte raz sa Vám chcem všetkým poďakovať za ocenenie no hlavne za nominácie. Takáto spätná väzba človeka vždy zahreje pri srdci. Vaše slová ma motivujú stále sa zlepšovať a pripravovať sa na hodiny. Tiež ma utvrdzujú v tom, že som si učiteľskú profesiu vybrala správne. Ďakujem.
Za rozhovor ďakuje T. Jacko
@Kristína Lukašíková (GBAS 2010-2015) pochádza z Martina. Počas GBASu reprezentovala školu vo volejbale, organizovala s triedou rôzne aktivity (Deň smiechu, Deň mlieka) a okrem iného bola aj šéfredaktorkou školskej ročenky Potpourri. Po skončení GBASu pokračovala štúdiom učiteľstva biológie a angličtiny na UKF v Nitre. Na GBASe od šk. roka 2020/2021 učí biológiu. Vo voľnom čase rada číta fantasy či ženské romány, športuje a zájde aj na túru či si vychutná miestnu martinskú gastronómiu Kristína je aktuálnou držiteľkou ocenenia Sučany Alumni Staff Award 2021.
