Kvantová chémia. Názov tohto vedného odboru už na prvý pohľad naháňa strach a pre mnohých (nielen stredoškolských) študentov je nočnou morou čo i len pomyslenie na fúziu fyziky a chémie. No nám sa podarilo vypátrať absolventa, ktorého láska k vede a akademická zvedavosť zaviali až do Stovežatej. O svojich spomienkach na strednú nám porozprával Ondrej Gutten (2005).
(by Barbora Demčáková)
Na začiatok by asi bolo vhodné sa trošku predstaviť. Povedz nám teda niečo o sebe. Aké je tvoje spojenie s GBASom?
Od skončenia GBASu, t.j. od roku 2005, študujem v Prahe prírodné vedy. S GBASom ako školou je moje spojenie už dosť nevýrazné, som rád, ak sa mi podarí navštíviť školu aspoň raz–dvakrát za rok. No s ľuďmi nielen z môjho ročníka som v stálom a silnom kontakte. S niektorými bývam, s ďalšími sa pravidelne stretávam, s ostatnými si aspoň sem-tam vymením pár slov cez internet. S mnohými som nadviazal užší kontakt až po GBASe, neraz aj s takými, ktorých som vôbec nepoznal a okrem GBASu nás nespájalo takmer nič. Rád žartujem, že GBAS je sekta.
Pri téme našej „sekty“ ešte chvíľu ostaneme. Ako ti GBAS pomohol dostať sa tam, kde si teraz? Myslíš, že s inou strednou školou by to dopadlo rovnako?
Verím, že mi pomohol veľmi výrazne, a to minimálne v dvoch ohľadoch. Prvým je angličtina a tento fakt nemôžem dostatočne zdôrazniť. Pochopiteľne, native speaker zo mňa nikdy nebude, ale to, že sa človek dokáže pohybovať v anglickom prostredí bez väčších ťažkostí, a dokonca si to užívať, má neoceniteľnú hodnotu. V mojej práci vediem zhruba polovicu komunikácie v angličtine a cítim sa pri tom pohodlnejšie, ako keď v obchode rozpravám po česky. O dostupnosti informácií ani nehovorím – na internete nájdete všetko a ešte viac. Viete si predstaviť napr. čítať len slovenské zdroje, či pozerať len video v slovenčine? Mňa taká predstava desí – môj svet by bol zlomkom toho, čo je dnes. Uvedomujem si to vždy, keď vidím, akou je pre niekoho jazyk bariérou. Poznať dobre jazyk nie je samozrejmosť.
Za druhý veľký prínos považujem akési zdravé sebavedomie. Strach z neúspechu je prirodzený, ale GBAS poskytol mnoho príležitostí zatúlať sa po nevyšľapaných chodníčkoch – a z koho sa raz stane tulák, ten sa už vo svete nestratí. Elán púšťať sa do nových vecí by nemal byť vlastný len managerom a jeho prínos cítim na každom kroku.
Je ťažké súdiť, ako by to dopadlo na inej strednej škole, ale GBAS bol určite v obidvoch smeroch výnimočným miestom.
Aj keď sa učiteľský zbor každú chvíľu mení, jeho stabilné piliere stále stoja a učia. Ktorý z tvojich bývalých profesorov ťa najviac inšpiroval alebo posunul dopredu?
ZVYŠOK ROZHOVORU BUDE DOPLNENÝ ČOSKORO.
In the meantime, please support Sučany Alumni in the current academic year to help us carry out our established and new activities, SApport from each and every one of you makes a difference. Sincere thanks!